Ako to vidím ja Daniel Hevier: Fantázia s pravopisnými chybami

Takmer každá kniha obsahuje nejakú hrubku – napospol prehliadnutú a neželanú. Kniha, o ktorej dnes chcem písať, má tých hrubíc hádam na každej strane niekoľko. A zostali tam náročky. Tá kniha sa volá Kde bolo, tam bolo žil drak. – Chcel zožrať princeznú. Lepšie princeznú ako princa. Nadpis je možno dlhý, ale podtitul všeličo vysvetľuje: Rozprávky a príbehy z detských domovov. Napísali ich deti zo slovenských decákov, ktorých život bol tiež plný hrubiek – a nielen tých pravopisných. Gramatika im možno nejde na jednotku, ale ich fantázia funguje skvele. Nepodpísaný andersen napríklad vymyslel Epiméra: „Keď ho vycvičíte, dá sa použiť ako štikač lístkov v MHD.“ Lukáš Mižigár je autorom vety, ktorú mu úprimne závidím: „Princ ma nový imíč.“ A toto ani nie je rozprávka, je to túžba, ktorá mrazí: „Chcem kopačky adidas a mať pri sebe Rodinu.“ Niektoré príspevky sú podpísané, iné bezmenné. Ale meno autora tohto nápadu, ktorý sa volá projekt Rozprávka, poznáme: je to Radovan Sidor a je vydavateľom spoločnosť Úsmev ako dar. Knihu kongeniálne ilustroval Ľuboslav Paľo. Občas neverím na rozprávky, avšak po tomto verím. Pardon, to bola ukradnutá veta Ivety Paťy: „V mladosti som neverila na rozpravky avšak po tomto, verím.“ Kde bolo, tam bolo, žil drak... A kde boli, tam boli, žili medzi nami deti, ktoré mali sny, túžby, nádeje a tvorivosť. Ich život nebol rozprávkový, ale učia nás neprestať veriť na rozprávky.

Zdroj: http://hnonline.sk/kultura/c1-50559630-ako-to-vidim-ja-daniel-hevier-fantazia-s-pravopisnymi-chybami